Stručný úvod do historického revizionizmu
ARTHUR R. BUTZ
Dr. Arthur R. Butz je profesorom elektrického inžinierstva na Northwestern
University v Evanstone, v štáte Illinois. Je taktiež autorom
revizionistickej štúdie holokaustu, The Hoax of the Twentieth Century
(Podvod 20. storočia), ako aj členom poradného výboru pre Journal of the
Historical Review, ktorý vydáva IHR.
Zaznamenávam tri principálne dôvody pre rozšírenú, no mylnú vieru v
legendu o miliónoch Židov, zavraždených Nemcami počas 2. svetovej vojny:
americké a britské jednotky našli hrozné kopy mŕtvol v západonemeckých
táboroch, ktoré zajali v roku 1945 (napr. Dachau a Belsen); neexistujú viac
väčšie komunity Židov v Poľsku; a historici všeobecne podporujú túto
legendu.
Počas vojnových rokov bolo Nemecko nútené bojovať s týfom, prenášaným
všami v konštantnom ruchu na Východe. Preto všetky zdroje o vstupe do
nemeckých koncentračných táborov hovoria o strihaní vlasov, sprchovaní a
iných odvšivovacích procedúrach, ako ošetrovanie obytných priestorov
pesticídom Zyklon. To bol taktiež hlavný dôvod pre vysokú úmrtnosť v
táboroch a pre krematóriá, ktoré tam existovali.
Keď Nemecko skolabovalo v chaose, potom samozrejme všetky takéto zábrany
padali a týfus a ďalšie choroby sa stali v táboroch, ktoré obývali
predovšetkým politickí väzni, obyčajní zločinci, homosexuáli, odporcovia
vojenskej služby a Židia, odvedení na nútené práce. Preto takéto hrozné
scény, ktoré však nemali nič spoločné s "vyhladzovaním" alebo nejakou
zámernou politikou. Ba čo viac, západo-nemecké tábory neboli údajnými
"vyhladzovacími tábormi", ktoré boli všetky v Poľsku (napr. Auschwitz a
Treblinka) a ktoré boli všetky evakuované alebo zničené pred zajatím
Sovietmi, ktorí nenašli žiadne takéto scény.
"Konečné riešenie", o ktorom sa hovorilo v nemeckých dokumentoch, bol
program evakuácie, znovuusadenia a deportácie Židov s konečným cieľom
vyhostenia z Európy. Počas vojny Židia rôznych národností boli presúvaní na
východ, ako stupeň v tomto Koneč-nom riešení. Legenda tvrdí, že tento presun
bol kvôli vyhladzovaniu.
Veľká väčšina miliónov údajne vyhladených boli východoeurópski - nie
nemeckí či západoeurópski - Židia. Z tohoto dôvodu štúdium tohto problému
prostredníctvom populačných štatistík bolo obtiažne až nemožné, ale je
faktom, že viac neexistujú veľké židovské komunity v Poľsku. No Nemci boli
iba jednou skupinou, ktorá presúvala Židov. Sovieti v roku 1940 deportovali
skoro všetkých Židov z východného Poľska do svojho vnútrozemia. Po vojne,
keď sa poľskí a ďalší Židia vyrojili z Východu do okupovaného Západného
Nemecka, sionisti presúvali veľké množstvá ľudí do Palestíny, a USA a ďalšie
štáty absorbovali mnoho Židov, vo väčšine prípadov za podmienok, ktoré
znemožňovali numerické sčítanie. Poľské hranice boli navyše na konci vojny
drasticky zmenené, krajina sa doslova pohla na západ.
Historici všeobecne podporujú túto legendu, ale existujú taktiež
precedensy pre skoro nepochopiteľnú slepotu časti učencov.
Je ľahké ukázať, že legenda o vyhladzovaní si zaslúži skepticizmus. Aj
občasný čitateľ literatúry o holokauste vie, že počas vojny doslova nik
nekonal tak, ako keby sa holokaust odohrával. Preto sa zvyčajne obviňuje
Vatikán, Červený Kríž a Spojenci (predovšetkým spravodajské služby) zo
svojej ignorácie a nečinnosti a vysvetľuje, že sa Židia všeobecne nebránili
deportáciám, pretože nevedeli, čo ich čaká.
Ak dáte toto všetko dokopy, získate zvláštne tvrdenie, že po dobu skoro
troch rokov nemecké vlaky, operujúce v kontinentálnom rozsahu v zaľudnených
civilizovaných oblastiach Európy, regulérne a systematicky prevážali milióny
Židov na smrť a nik si to nevšimol, s výnimkou našich židovských vodcov,
ktorí vydávali verejné vyhlásenia o "vyhladzovaní".
Pri bližšom skúmaní aj títo židovskí vodcovia nekonali tak, ako keby sa
holokaust uskutočnil. Obyčajné komunikácie medzi okupovanými a neutrálnymi
krajinami boli otvorené a boli v kontakte so Židmi, ktorých Nemci
deportovali, ktorí by nemohli ignorovať "vyhladzovanie", ak by tieto
tvrdenia mali nejakú platnosť.
Takáto neobyčajná ignorácia musí byť pripísaná taktiež oddeleniu Hansa
Ostera v nemeckej vojenskej spravodajskej službe, v nedávnej recenzii
správne nazvanému "ozajstný generálsky zbor v opozícii Hitlerovi".
Dôkazy, ktoré sú nám ponúkané, boli zozbierané počas povojnových súdov.
Dôkazový materiál je skoro všetko ústne svedectvo a "priznania". Bez dôkazov
týchto súdov by nebolo žiadnej významnejšej evidencie "vyhladzovania".
Človek si musí dať pauzu a opatrne toto zvážiť. Boli súdy potrebné, aby
rozhodli, či sa uskutočnila bitka pri Waterloo? Bombardovanie Hamburgu,
Drážďan, Hirošimy a Nagasaki? Masakry v Kambodži? No tento trojročný
program, kontinentálneho záberu, s údajnými miliónmi obetí, vyžaduje súdy,
aby debatovali nad jeho reálnosťou. Neškriepim sa, či boli tieto súdy
ilegálne alebo neférové, no tvrdím, že taká historická logika, na ktorej
spočíva táto legenda, nesmie byť podporovaná. Takéto udalosti sa nemôžu
prihodiť bez vytvárania úmery a súčasných dôkazov pre svoju realitu, rovnako
ako veľký lesný požiar nemôže existovať bez dymu. Človek môže rovnako veriť,
že New York bol spálený do tla, ak by sa vyprodukovali priznania k takémuto
činu.
Detailné posúdenie špecifických dôkazov, podaných na podporu legendy,
boli témou revizionistickej literatúry a nemôžu byť tu podané, ale zmienim
sa o jednom bode. Legenda tvrdí, že neexistovali žiadne technické
prostriedky pre špecifickú úlohu vyhladzovania, a že prostriedky, pôvodne
určené na iné účeli poslúžili dvojako v improvizácii. Tak boli Židia údajne
plynovaní pesticídom Zyklon a ich mŕtvoly zmizli v krematóriách, spolu s
mŕtvymi z "obyčajných" príčin (popol alebo ďalšie pozostatky miliónov obetí
sa nikdy nenašiel). Každá mysliaca osoba musí byť isto skeptická.
Zdroj: Preklad z Journal of Historical Review, vol. 11, číslo 2, s.
251-254
